Článok poskytol Stanislav Shishkanov, transakčný analytik, EMDR (DPDG) terapeut.
Editori srdečne ďakujú Stanislovi a pripomínajú, že ak sa ocitnete v depresii - choďte na psychológa!
Cítim sa veľmi dlho, že niečo nie je v poriadku so mnou, niečo v mojom základnom stave nie je v poriadku. Som beznádejná a ja nečakám, že sa niekedy zmení. Ak sa cítím dobre, potom viem, že to nie je navždy. Ako keby sa nad mnou vznášal čierny tieň, rozdelil sa na chvíľu a potom ma znovu pokryl. Obávam sa, že to znova bude zlé.
Dnes som sa znovu zobudil v aute. Hrudník je stále ten istý kameň, napätie, úzkosť a smútok. Nebola žiadna sila a túžba vstať a chodiť po návrate z práce. Niekedy zaspím priamo na sedadle vodiča. Zdá sa, že akonáhle niekto narazil do môjho auta, bolo by to cesta von.
Potom idem domov, zmením oblečenie a vrátim sa do práce. Viem, že sa musím usmievať, povedať, že som v poriadku a predkladám správy včas. Dávam dojem normálnej osoby.
Priatelia mi povedzte - radujte sa zo života, relaxujte, chlapče, ste príliš v pare. Ako im vysvetliť, že je to len horšie, že si nezaslúžim žiť a cítim sa ako úplná nenápadnosť.
Najhorším testom pre mňa je malý rozhovor.
Neviem, čo mám povedať. Dýcha v hrudi, strach sa objaví. Myšlienky zmiznú, vírivajú v vírivke do nejakej nálevy a prázdnoty. Pocit patetického a hlúpeho. Chcem, aby mi niekto pomohol a dostal ma z tejto situácie, chcem utiecť. Ale som bezcenný a nikto nepotrebuje. Zostanem sám.
Všetko sa zdá byť hlúpo, smiešne, nepríjemné a nevhodné. Pohyby sú mechanické, skrývajú ma oči od hanby. Čítala som všetky signály nepriateľstva od osoby partnerky. Lepivý strach, hanba, odmietanie, self-opovrhnutie. Chcem zlyhať a zmiznúť. Nenávidím seba, celá táto situácia je mučenie a mučenie.
Zmlknul som uprostred frázy z neznášanlivosti o tom, ako hlúpe to znie.
Pocit jeho neprirodzenosti je už podobný kŕčom, krk ztuhne, v krku, čeľuste sú napnuté, divoký teror v hrudníku. Doslova sa musí napínať, je to fyzicky ťažké.
Keď ľudia hovoria, že je všetko v poriadku so mnou, zdá sa mi, že sú šikanovaní, aj keď chápem, že to nie je. Najčastejšie chcem byť len sám, že by som nemal byť s inými ľuďmi. Myslím, že bez nich by bolo lepšie.
Môj vzťah a sexuálny život je samostatným zlyhaním. Neustále sa bojím, že stratím dievča. Ona sa o mňa stará a to zhoršuje, pretože som si istá, že ju nezaslúžim, pochopí a nechá ma sama. Keď to urobím, snažím sa vyhnúť sexu. Nemám silu a túžbu s nimi zaobchádzať, aj keď chápem, že pre ňu je dôležité. Preto sa cítim bezmocne, nemám pocit, že som muž. Nemôžem ani toto.
Nevidím ani jeden variant vývoja života, v ktorom by som netrpel. Ľudia, ktorí rodia deti, ma znepokojujú. Koniec koncov, musia pochopiť, kam vedú, aký svet a život je to. Nechcem, aby niekto veľmi trpel a nemá v úmysle mať moje deti.
Depresia je projekciou negatívnej budúcnosti. Človek potláča a odstraňuje svoje túžby kvôli strachu a spolu s nimi majú ďalšie pocity, energiu a zmysel ďaleko ďalej a sebavedomie. Bez želania nemá človek žiadny smer, žiadnu energiu a žiadne chápanie "kde a prečo" žije. Výsledné čierne pozadie je premietnuté dopredu a zdá sa, že to bude vždy tak.
Cesta von je objaviť predtým potlačené túžby a naučiť sa vyrovnať sa s obavami, že boli potlačené. Dobrou správou je, že v terapii je to možné. Nie je to nejaká ľudská chyba, ale jednoducho stav, ktorý vzniká z určitých dôvodov a s ktorým môže pracovať (a mal by). (C)
