Mnohí z nás sú trápi otázkou významu života. "Prečo žijem?" "Čo je to všetko?" "Čo mám robiť?"
Snažíme sa nájsť túto odpoveď v kultúre, v náboženstve av živote, ale veľmi často sa ukáže, že žiadna z odpovedí nám nie je vhodná. Čokoľvek príde do našej hlavy: všetci odmietame.
"Aké je to všetko, ak to napokon skončí?"
A teraz, ako Šalamún, voláme: "Všetko je márnosť!"
Obzvlášť často to čelia moji čitatelia, ktorí trpia depresiou, úzkosťou a záchvaty paniky.
A aká cesta je vonku? Ako získať zmysel pre zmysluplnú existenciu?
A preto mám svoju vlastnú cestu k problému bolestivých otázok o význame života.
A táto cesta nie je citlivá na rôzne pochybnosti, myšlienky a špekulácie. A v tomto článku a v tomto videu to vysvetlím. Poviem vám, ako ja sám pristupujem k problému hľadania zmyslu života.
Tip 1 - nehľadajte odpoveď, ale zmeňte svoj stav
Keď sa znova a znova začneme opýtať "aký je zmysel života?", "Čo mám žiť?" Riskujeme, že sa dostaneme do pasce. Možno sa nám zdá, že nás tieto otázky otriasajú jednoducho preto, lebo v našej hlave nemáme žiadnu predstavu, nejakú pripravenú odpoveď: "zmysel života je v tomto a tom."
A sme presvedčení, že keď nájdeme túto odpoveď, potom všetko naše trápenie skončí.
A tu naša chyba môže spočívať v tom, že hľadáme odpoveď, kde nie je a nemôže byť!
Pretože môžeme byť nešťastní, a to nielen preto, že nemáme žiadne odpovede, ale len preto, že momentálne prežívame určitý stav.
Takéto otázky často trápia ľudí trpiacich depresiou, chronickou depresiou, úzkosťou a záchvaty paniky. Alebo jednoducho zažíva zmätok, všeobecnú nespokojnosť so životom.
Pamätajte si čas, keď ste boli dobrí. Mali ste potom tieto otázky k vám? Pravdepodobne nie. Práve ste žili a užívali si života!
Tieto otázky často vyvstávajú presne v tých chvíľach, keď sa cítite zle, nič vás nezaujíma, nič vás nezaujíma.
"Pretože to všetko neprinesie radosť a záujem, čo je to použitie?" - rozhodli sme sa.
Dostávame rovnakú odpoveď, čo bola otázka.
Samotné znenie otázky, ako aj otázku, odkiaľ sa táto otázka spýta a načo odpovedá.
Preto sa v stave depresie nemôže úzkosť ani pokúsiť vyriešiť tento problém. Pretože v tomto stave bude odpoveď vždy rovnaká.
Namiesto toho je lepšie zamerať sa na bolestivé hľadanie odpovede, ale na stabilizáciu vášho štátu. Ak dôvodom nedostatku záujmu o život je depresia, potom musíte pracovať s depresiou. Ak ide o záchvaty paniky - potom s paniky.
Meditovať, cvičiť, pracovať s psychoterapeutom atď.
Vyriešte vnútorné problémy, ktoré viedli k nespokojnosti so životom, aby ste zmenili svoj stav, ktorý sa stal zdrojom týchto nezodpovedaných otázok. A potom, veľmi pravdepodobne, tieto odpovede prídu k vám sami.
Tip 2 - Nezapájajte sa do myšlienok o význame života!
A tu chcem ponúknuť veľmi neobvyklý, ale účinný prístup k práci s týmito myšlienkami. Skladá sa z nasledujúcich.
Namiesto toho, aby ste sa pokúšali odpovedať na túto otázku a zúrivo odpovedať, pokúste sa s týmito myšlienkami zaobchádzať ako s myšlienkami.
Prišla myšlienka: "aký je zmysel života", ak sa do toho nezúčastníte, len akceptujte, uvedomte si a pusťte, potom uvidíme, že nasleduje ďalšia myšlienka. Akékoľvek. Napríklad: "Chcem jesť" alebo "Ja som najlepší", alebo "Nikto ma nemiluje".
Na jednej strane sa nesnažíme ďalej rozmýšľať túto myšlienku, odvrátiť ju od seba a odstrániť ju.
Na druhej strane, nezačneme ju neustále analyzovať, rozoberať a pokúšať sa ju vyriešiť.
Robíme niečo iné. Len ju vezmeme ako myšlienku, dajme jej miesto vnútri, ale nereagujeme na to, čo jej dovoľuje ísť a odísť.
A potom vidíme, že je to len jedna z myšlienok v dlhej línii duševného toku, ktorá sa nachádza v hlave. Nie je to nevyhnutne nejaká motivácia pre konanie, nemusí nevyhnutne okamžite riešiť. Toto je len informácia, text.
A keď sa pokúsime vyriešiť niektoré myšlienky v našej hlave pomocou iných myšlienok, jedného textu s iným textom, potom môžu vzniknúť problémy.
A preto v tejto technike opúšťame tieto pokusy.
Pre tých, ktorí nemali skúsenosti s meditáciou, sa to môže zdať ťažké. Ale akonáhle začnete rozvíjať povedomie, bude pre vás oveľa jednoduchšie zvládnuť tok myšlienok, ktorý vás zaujme. Bude to pre vás jednoduchšie súvisieť s tým, čo sa deje vo vašej hlave s menšou vážnosťou.
To platí nielen pre myšlienky o význame života. Toto platí pre všetky myšlienky, ktoré spôsobia, že ľudia zničia svoj život, napríklad: "Som strašák," "Nemôžem nič robiť", "Nikto ma nemiluje."
Nie, nechcem povedať, že myšlienky sa nikdy nedajú počúvať. Stačí staviť na skutočnosť, že myseľ na ľubovoľných okamihoch môže "vyhnúť" rôznym frázam. Môžu sa týkať aj reality a ukázať plody našich fantázií, očakávaní.
A ak sa budeme vždy držať týchto fráz, zapojiť sa do nich, potom to spôsobuje problémy. Bez ohľadu na to, ako sa snažíme tieto frázy v hlave uistiť pomocou iných fráz, niekedy sa len zhoršuje.
Preto namiesto toho sa jednoducho nezapájame do myšlienok, pozorujeme tento dlhý mentálny prúd, v ktorom je priestor na akékoľvek myšlienky, dobré i zlé.
Rovnako ako my v priebehu meditácie.
A potom, ak sa z týchto myšlienok vzdáme kroku, prestanete utrácať všetku našu energiu tým, že ich rozpoznáme alebo budeme odolávať, potom odpoveď na hlavnú otázku života môže prísť sama. Môže prísť nielen v podobe konceptu ("zmysel života v tomto a tom"), ale aj vo forme emocionálneho stavu, hlbokého pochopenia. Koniec koncov sme predtým vyčistili miesto v jeho mysli pre neho, prepustili všetky nezmyselné otázky a nudné analýzy.
Alebo vy ste dospeli k záveru, že všetky tieto myšlienky sú ovocím nepohodlnej a chaotickej práce vašej mysle. Naše vedomie je len tak usporiadané, že kladie tieto otázky. A možno nepotrebujú povolenie. A možno, v zásade, nemôžu byť vyriešené z vnútra vedomia. Pravdepodobne samotná formulácia otázky je už nejako nesprávna.
Tip 3 - Prijať neznáme
Poviete však: "Čo potom robiť s pocitmi, ktoré nasledujú po myšlienkach alebo ktoré ich predvídajú? Ak sa necítim radosťou, ak som naplnený nejakým stavom prázdnoty?"
Tu bude zásada podobná. Ak prestaneme nasledovať každý pocit, vpláňame ho a my ho pozorujeme len ako jeden z emócií v dlhom toku skúseností, uvidíme, že pocit príde prvý, potom ďalší, potom tretí a tak ďalej.
Najprv cítite "existenciálnu prázdnotu" alebo pocit neistoty, neistoty, zmyslu, potom príde pocit smútku, potom úzkosť, potom radosť, potom strach, potom záujem. Stačí sa pozrieť na tento prúd, nezúčastňujte sa na ňom. Buďte pozorovateľ.
Možno, že vo vašom prípade je tento pocit dlhší, ale stále je to dočasné.
Áno, každý z nás čas od času má pocit neistoty, nejasnosti, nedostatočného pochopenia globálneho plánu. Tento pocit sa nám nepáči. A potom sa pokúsime nájsť akúkoľvek odpoveď na večnú otázku, odstrániť tento pocit, rozptýliť sa. Ale strávime na ňom toľko energie, toľko energie, že zmizne hlboké chápanie zmyslu života. Pri pokuse o nájdenie zmyslu života sa nám vyhýba. Čím viac sa budeme držať tejto myšlienky, či nejakej koncepcii, tým viac stratíme v oblasti nových pocitov, hlbokého pochopenia.
Keď prichádza neistota, neistota, neodstraňujte ju od seba. Buďte s ňou. Sledujte túto emóciu, nesnažte sa ju prenasledovať, rozvinúť ju alebo ju rozdrviť. Buďte s ňou. Správajte ju opatrne. Počúvaj ju. Čo vám to hovorí?
Ak sa na neho pozriete, možno v nej nájde niečo očarujúce, niečo zaujímavé. Možno, že prestanete utrácať energiu, aby ste odolali tomuto pocitu, na otázky bez odpovede, uvidíte v tomto emócii sám o sebe jeden z prejavov života. Namiesto uvažovania sa blížite k tomuto životu. Život plný tajomstiev, tajomstiev, šarmu a záujmu.
